Meditácia

Čo je meditácia?

Jednoducho povedané, meditácia je zažívanie neohraničenej mysle, v ktorej prestala vládnuť obvyklá mentálna vrava.

Predstavte si oblohu. Ak je celá pokrytá mrakmi, nikdy neuzriete, ako skutočne vyzerá, neuvidíte slnko. Rozožeňte mraky a sťaby šibnutím čarovného prútika uvidíte krásnu modrú oblohu v plnej kráse. Ak je myseľ neprestajne zatiahnutá myšlienkami, nikdy ju nezažijeme v stave čírosti. Zažijeme  iba oblačnosť vytvárajúcu obsahom mysle. Pokojná a vyrovnaná myseľ, nezakalená rôznymi obavami a prianiami, očakávaniami a strachmi, ktoré zvyčajne upútavajú našu pozornosť, je našou prirodzenou dannosťou, potenciálom, ktorý každý z nás môžeme rozvinúť.

Zažiť čistú "bezoblačnú" myseľ znamená pocítiť, aké to je žiť naplno, no zároveň hlboko uzrozumený sám so sebou.

Meditácia prináša mnoho ďalších úžitkov pre telo a myseľ, no závisí to od našej schopnosti zdržiavať sa vo svojom strede a zažívať stav bdelého, a predsa zmiereného bytia. Keď sa myseľ pri meditácii upokojí, dospievame k oveľa hlbšiemu pochopeniu samých seba a poznaniu svojej pravej podstaty. Tým, že sa meditáciou utíšia a zastavia myšlienky, stíšia sa aj emócie. V mysli sa nám omieľajú bolestné spomienky, aktuálne starosti a obavy o budúcnosť, čo podnecuje emócie ako ľútosť, hnev a strach.

V meditatívnom stave sa emócie zrazu utíšia. Aj keď sa ešte objavujú znepokojivé myšlienky, chýba im zvyčajná intenzita. Meditujúci ich dokáže objektívne pozorovať bez toho, aby sa v nich strácal a stotožňoval sa s nimi. Vďaka tomu sa už nenechá nežiadanými emóciami natoľko rozrušiť. Uprostred toho všetkého si zachová pokoj mysle a pocitov.

Na meditáciu netreba hľadieť ako na niečo nám cudzie, do čoho sa musíme siliť. Ide pri nej v podstate o znovuobjavenie toho, čo odjakživa máme v sebe.

Neznamená to, že sa vzdávame životných skúseností alebo prestávame veriť v silu myšlienky. Ani sa nevzdávame svojej osobitosti. Po ukončení meditácie sa myseľ vracia k plánom a starostiam, ktoré sú jej vlastné – tentoraz však s väčším nadhľadom a so schopnosťou popasovať sa s výzvami, s ktorými nás život neustále konfrontuje.

Meditácia nás neodvádza od všedného života, ale nám pomáha jasnozrivejšie a plnšie žiť. Umožňuje nám tiež správať sa k ľuďom a prírode citlivejšie a s väčšou empatiou, pretože v nás rozvíja pocit jednoty.

Zvýšená citlivosť a vnímavosť ide ruka v ruke so zvýšeným sebauvedomením a sebaprijatím.

Cesta bez konca

Bežnou chybou v meditačných začiatkoch býva, že človek má stanovený cieľ, ktorý sleduje ako poľovný pes. Rozhodne sa meditovať, aby čelil stresu, aby zažíval blažené stavy, či dokonca aby sa stal osvieteným. Takéto ciele nám však iba brzdia náš pokrok. Najlepšie je nemať žiadne očakávania, nechať to na voľný priebeh. Je dobré veriť v priaznivé účinky, ale treba sa vyvyrovať fixným predstavám o to, aké konkrétne účinky sa dostavia a čo pri tom budeme prežívať. V tomto zmysle je meditácia cesta bez konca.

Zdroj: Ako na meditáciu, David Fontana