Láska, sloboda a pripútanosť
Tri slová, na prvý pohľad vzájomne si odporujúce. Povieme si, ak máme jedno, tak prirodzene nemáme alebo stratíme to druhé.
Veľa ľudí má pocit, že ak niekoho ľúbi, tak sa tým prirodzene vzdáva svojej slobody.
Naopak ľudia, ktorí si nadovšetko cenia svoju slobodu, sa lásky v akejkoľvek forme stránia, utečú od nej alebo pred ňou.
Pripútanosť je výraz, ktorý mnohí počujú prvý raz. V škole ani doma nás ho nikto nenaučil.
Naši rodičia nás naučili to, čo sa naučili od tých svojich. Takže sa nie je čomu čudovať.
Vraví sa, že najčistejšia láska je matky k dieťaťu, človeka k zvieraťu... Je to naozaj tak?
Nie je to len pripútanosť k niečomu vlastnému?
Láska sa pripútanosťou stáva v momente, keď si ju začneme privlastňovať, sme na nej závislý, očakávame čokoľvek v akejkoľvek forme naspäť a obmedzuje slobodu a život nás i tých druhých.
Pripútanosť nás ovplyvňuje takým spôsobom, že sa nevieme vzdať alebo dať slobodu ľudom, veciam, názorom a postojom, ktoré prirodzene stratili v našom živote funkciu a bez nich by sme sa pohli tým správnym smerom.
Pozrime sa okolo seba a vymenujme tri osoby, ktorých ak by sme sa vzdali alebo prestali od nich čokoľvek očakávať, tak by sme pomohli nielen sebe, ale aj im.
Spomeňme si na tri veci, ktoré nám už dávno doslúžili alebo ich už vôbec nepoužívame a niekomu inému by spravili službu či dokonca radosť.
A nakoniec sa zamyslime nad tromi zvykmi alebo názormi, ktoré ak dokážeme opustiť, zmenia celý náš život k lepšiemu.
Autor: Eva Zajasenská
